Cítim zodpovednosť, ale aj veľkú radosť. Teším sa na túto spoluprácu, nadšene opisuje Tekáč.
Martin Tekáč prichádza do HK Spišská Nová Ves ako hlavný tréner kategórií 9. a 7. ročníka. Skúsený odborník, ktorý si prešiel všetkými mládežníckymi stupňami, ako hráč, ale aj ako tréner, sa po rokoch vracia na východ Slovenska.
Aká bola tvoja cesta k hokeju? Hral si ho aktívne a ako si sa dostal k trénovaniu.
K hokeju ma priviedla moja staršia sestra Katka, keď som mal 4 roky. Hokej sa mi zapáčil natoľko, že som sa mu následne venoval celé detstvo. V hokejovom klube Spišská Nová Ves som si prešiel všetkými vekovými kategóriami, až po juniorský vek, kde sme získali titul majstra Slovenska, po boku napríklad aj Rada Heizera. Po ukončení strednej školy som mal jasný cieľ – stať sa v budúcnosti hokejovým trénerom. V rokoch 2008 až 2013 som absolvoval štúdium na Univerzite Komenského na fakulte telesnej výchovy a športu, kde som vyštudoval magisterské štúdium v odbore ľadový hokej. To bol začiatok mojej trénerskej kariéry.
Pôsobil si už ako tréner aj v iných kluboch? Ak áno, kde, ako dlho a na akej pozícii.
Po ukončení štúdia som pôsobil v hokejovom klube HK Ružinov 99 Bratislava, kde som sa za 3 roky prepracoval až na vedúceho trénera predprípravky a prípravky. Následne sa moje pôsobenie presunulo do klubu HK Poprad, kde som pôsobil v rokoch 2016 – 2019. Prvé dve sezóny som pôsobil v kategóriách 3. a 4. ročníka, a posledná sezóna bola v mladších žiakov v 5. ročníku ako hlavný tréner a 6.ročník na pozícií asistenta. Následne som sa na 6 rokov, až do tohto roku, presunul do hokejového klubu HOBA Bratislava, kde som zastával funkciu šéftrénera mládeže a venoval som sa aj ako hlavný tréner kategórií U15 – 9.ročník. V klube sme spoločnými silami počas môjho pôsobenia dosiahli historický postup dorastu do extraligy a v kategóriách starších žiakov 8. a 9. ročníka sme dosiahli dvakrát postup na majstrovstvá Slovenska medzi elitu slovenských mládežníckych klubov. Verím, že sa mi to podarí aj s Rysmi.
Ako prebiehal tvoj príchod do našej organizácie? Kto ťa oslovil, bolo to rýchle rozhodnutie? Zvažoval si aj iné ponuky?
Musím sa priznať, že pred touto sezónou to bol môj tretí kontakt s manažérmi klubu. Veľmi ma to už ťahalo domov na východ, kde mám svoju rodinu. Hneď, ako som sa jasne rozhodol, že sa chcem vrátiť, tak ma oslovil športový riaditeľ Rado Heizer, či by som mal záujem pridať sa do kolektívu trénerov v Spišskej Novej Vsi. Následne po stretnutí, aj spoločne so šéftrénerom Lukášom Laškodym, som sa definitívne rozhodol pre Spišskú Novú Ves. V hre však bolo ešte zotrvanie v Bratislave. Klub HOBA Bratislava mi ponúkol perfektné podmienky, je tam neskutočne skvelá partia trénerov, predsedníctvo klubu, ktoré pracuje vždy na 110%, ale rodina zvíťazila, a tak som tu.
Čo ťa na trénerskej práci najviac baví? A čo ťa, naopak vie najviac vytočiť?
Najviac ma baví príprava tréningových jednotiek na denno-dennej báze a s tým súvisiace pozorovanie v napredovaní a formovaní hráčov pod mojím vedením. Obzvlášť kategória U15 9.ročník je v tomto smere najviac formovateľná. Najviac ma vie vytočiť nedisciplinovanosť a neporiadok v mojom tíme. Hráči pod mojím vedením budú maximálne disciplinovaní na ľade, myslím tým najmä hernú disciplínu, ale aj mimo neho a to sa týka aj udržiavania poriadku, na ľade či mimo neho :). Posledná vec, ktorá ma vie tiež vyviesť z mieri, je to, ak so mnou hráči nekomunikujú.
Ak máš skúsenosti s viacerými vekovými kategóriami, s ktorou sa ti pracovalo najlepšie? A bola aj taká, ktorá bola skôr výzvou?
Okrem mužov som pracoval už s každou mládežníckou kategóriou. Pre mňa je výzvou každý a jeden tréning. Avšak najlepšie sa mi pracuje s kategóriou U15. Pre mňa je najväčšia výzva tzv. „skills“ tréning, kde chcem dosiahnuť vždy to, aby to hráčov bavilo a tešili sa na nasledujúci tréning zručností.
Čo podľa teba zohráva najdôležitejšiu úlohu pri trénovaní detí?
Jednoduchá odpoveď – vzťah k deťom. Je úplne jedno, či ma tréner A+++ licenciu, ak ten vzťah k deťom nemá. Okrem toho, tréner musí byť aj dobrý psychológ a pedagóg.
Chcel by si niečo odkázať rodičom alebo deťom v našej organizácií, ktorí ťa osobne nepoznajú?
Odkaz znie: „Teším sa na našu spoluprácu“ a verím, že si svojou prácou získam ich plnú dôveru.
