Mládežníci z 5. ročníka HK Spišská Nová Ves majú za sebou ďalší ligový ročník. Za sezónou 2024/25 sme sa obzreli s trénerkou Barborou Kežmarskou.

Jediná žena vo výlučne mužskej spoločnosti. Vôbec to nehrá žiadnu rolu. Robí sa spoločná vec pod jednou strechou.

„Pri hodnotení sezóny s kolegom Jánom Bednárom sme toho názoru, že hlavným cieľom je pre nás z hľadiska progresu hráča jeho dlhodobý vývoj, hokejový rast, chuť hrať hokej a mať z neho radosť,“ vravela na úvod ambiciózna trénerka piatakov. „Jedným z najdôležitejších faktorov pri práci s touto vekovou kategóriou je variabilita hokejových zručností na ľade i pohybových schopností mimo neho, ktoré sme deťom vštepovali od začiatku sezóny,“ pokračovala.

Piaty ročník znamená výrazný krok v posúvaní sa. Kežmarská vraví, že v tejto súvislosti je dôležité:

„V tomto ročníku pri deťoch nastáva prechod od hry ako takej k uvedomeniu a zodpovedaniu si otázky: „Prečo trénujem?,“ „Prečo hrám?,“ A teda prechod od mini-hokeja k hokeju na celé klzisko s cieľom zlepšovať sa a zdokonaľovať.“

Ako to teda vyzeralo v tejto sezóne z pohľadu piatakov?

„Na každom hráčovi, respektíve hráčkach badať zlepšenie a posun oproti začiatku ročníka. Toto je skutočnosť, ktorá nás s kolegom nesmierne teší a motivuje do ďalšej práce. S prichádzajúcim koncom sezóny boli zápasy, v ktorých ukázali korčuliarsku šikovnosť, zručnosť na puku i kombinačnú hru. Avšak potenciál, ktorý tento ročník v sebe má, sa ešte naplno neukázal. Postupnými krokmi v nasledujúcom ročníku a v procese dlhodobého nárastu športovej prípravy, ktorým disponuje, je veľký,“ nadšene konštatovala 36-ročná trénerka, ktorá je zároveň hrajúcou šéfkou lavičky žien HC Spišská Nová Ves.

„Nakoľko sme v tejto kategórii mali zväzom organizovaných len 8 turnajov vo formáte 4-4 na polovicu klziska, odohrali sme veľa turnajov a priateľských zápasov vo formáte 5-5 na celé klzisko. Dievčatá a chlapci nabrali množstvo skúseností a zároveň preverili svoje zručnosti, nedostatky i šikovnosť s rovesníkmi z rôznych klubov, akými boli: Poprad, Gelnica, Vranov nad Topľou, Slávia Prešov, Sršne Košice, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov, Humenné, Brezno, Žilina, Liptovský Mikuláš, Detva, Lučenec, Piešťany, HC Prešov, Michalovce, francúzske družstvá Meudon Cométes a Dammare, či Český Nový Jičín a Náchod,“ vymenovala bohatý zoznam súperov naša kormidelníčka.

Trénerstvo je viac-menej mužskou záležitosťou, no v hokeji majú svoje miesto aj ženy. Napríklad seniorky vedie náš bývalý kouč Miroslav Mosnár, v našom klube je to naopak a pri budúcich mužoch sa pohybuje žena.

„Deti vôbec neriešia, že ich trénuje žena. Samozrejme, cítim za nich spoluzodpovednosť. Tiež mám z nich radosť, vedia ma nahnevať, tiež ma vedia sklamať, prekvapiť a často som na nich hrdá. Tieto všetky a mnoho ďalších pocitov, ktoré vedia vo vás vyvolať, súvisia s tým, že mi na nich záleží. Aj my tréneri sme učiteľmi. Učíme deti cez šport správnym hodnotám, morálke, disciplíne, spolupráci a hlavne z nich vychovávame slušných ľudí. Preto si myslím, že kto ako tréner, či učiteľ zároveň aj nevychováva a neusmerňuje, zlyháva ako človek,“ prezradila na záver rozhovoru Barbora Kežmarská, ako vníma svoje účinkovanie v 5. ročníku.